Pôvodný význam gréckeho slova „trauma“ je rana. Pojem psychická trauma označuje zranenie psychiky, ktoré býva dôsledkom významne zaťažujúcej skúsenosti. Samotná udalosť nie je traumou, stáva sa ňou až jej dopad na človeka, ktorý ju prežil. Vo všeobecnosti udalosť pôsobí traumatizujúco, ak vážne ohrozuje zdravie alebo život človeka, či iných ľudí, ak je nečakaná, nekontrolovateľná a sprevádzaná prežívaním veľkého strachu a bezmocnosti. Ľudia, ktorí boli vystavení násiliu, zažili dopravné nehody, prírodné katastrofy, vážne telesné alebo duševné ochorenia (vlastné alebo svojich blízkych), zanedbávanie či týranie v detstve, nesú vo svojej psychike i na tele stopy týchto skúseností. Asi jedna až dve tretiny ľudí sa z jednorazovej traumy zotaví aj bez odbornej pomoci. Časť ľudí vďaka traumatickým skúsenostiam dokonca osobnostne vyrastie. Ak sa však človeku nepodarí zaťažujúce skúsenosti prirodzene spracovať, jeho nervová sústava, ako aj iné systémy organizmu, si uchovajú pamäť na tieto skúsenosti. Tak vznikajú rôzne ťažkosti – na telesnej aj psychickej rovine – ktoré môžu pretrvávať celé roky a desaťročia. Obzvlášť kritické sú stresujúce zážitky, ktoré majú niektoré z týchto charakteristík: sú zvláštnej intenzity; dejú sa opakovane; dejú sa v detstve, kým sa človek ešte vyvíja; zahŕňajú najbližších ľudí (ako páchateľov alebo obete); alebo sa úplne vymykajú racionálnemu pochopeniu.
Reakcie na psychickú traumu
Reakcie traumatizovaných ľudí sa môžu zvonku javiť nelogické, nezmyselné alebo dokonca bláznivé. Často tak vidia traumatizovaní ľudia sami seba. V skutočnosti sú ich reakcie prirodzenou a normálnou odpoveďou na nenormálne skúsenosti. Keď ide o ohrozenie života, organizmus zapne špeciálne mechanizmy, ktoré umožnia prežitie. Tieto mechanizmy už nie sú funkčné, akonáhle nebezpečenstvo odozneje. Traumou zasiahnutý organizmus však nemusí rozpoznať, že nebezpečenstvo pominulo a tak naďalej funguje ako počas ohrozenia – čím sa vyčerpávajú jeho energetické rezervy a zároveň sa jeho reakcie v každodenných situáciách javia neprimerané. Takéto posttraumatické nastavenie organizmu má svoj jasný odraz v nervovej sústave človeka. Traumatizovaný človek nedokáže tento vnútorný alarm vypnúť sám a vôľová snaha a vlastné sily obvykle nestačia na zvládnutie pretrvávajúcich následkov traumy. Často je potrebná odborná psychoterapeutická pomoc.
„Malé traumy“
Ukazuje sa, že aj situácie, ktoré by sme označili ako „malé traumy“ – každodenné stresy, opakujúce sa frustrujúce skúsenosti, ktoré podkopávajú sebahodnotu a sebadôveru človeka (nenápadná šikana na ZŠ, dlhodobo alebo opakovane depresívny rodič a pod.), môžu z dlhodobého hľadiska viesť k rozvinutiu symptómov rovnako závažných ako náhle vážne traumatizujúce udalosti a tak významne obmedzovať kvalitu života.
Posttraumatická stresová porucha (PTSP)
Následky psychickej traumyPosttraumatická stresová porucha (PTSP; v Medzinárodnej klasifikácii chorôb označená kódom F.43.1) je jednou z psychických porúch, ktoré vznikajú následkom psychickej traumy. Iné ťažkosti môžu zahŕňať depresiu, úzkostné poruchy (panická porucha, generalizovaná úzkostná porucha, obsedantne-kompulzívna porucha, fóbie, disociatívne poruchy a pod.), somatizačné poruchy, škodlivé užívanie návykových látok a závislosti a i.
Príznaky PTSP
Príznaky PTSP rozdeľujeme do viacerých kategórií: znovuprežívanie, vyhýbanie, negatívne zmeny v nálade a myslení a v emóciách (podľa DMS-V). Typickými príznakmi sú zvýšené nabudenie (hyperarousal) a disociácia.
Znovuprežívanie
Znovuprežívanie znamená, že sa človeku opakovane vracajú spomienky na traumatickú udalosť, niekedy také živé, akoby sa udalosť odznovu diala v prítomnej chvíli (vtedy hovoríme o flashbackoch), niekedy útržkovité a akoby rozbité. Bez toho, aby človek cielene spomínal, vynárajú sa mu obrazy, zvuky, vône, telesné pocity, ale niekedy aj len samotné emocionálne stavy. Spúšťačmi sú často podnety, ktoré niečím pripomínajú traumatickú udalosť. Človek na tieto spomienky reaguje intenzívnymi emóciami a telesnými reakciami, ktoré napriek svojej snahe nevie ovládať. Spomienky môžu prichádzať v podobe desivých snov. Na druhej strane je však tiež možné, že si človek časti alebo celú udalosť nepamätá.
Vyhýbanie
Keďže vracajúca sa trauma človeka extrémne zaťažuje, snaží sa vyhýbať všetkému, čo mu ju pripomína, myšlienkam, miestam, ľuďom; čím sa jeho život obmedzuje a zužuje.
Zvýšené nabudenie
V dôsledku toho, že organizmus žije fyziologicky v pretrvávajúcom strehu, môže sa zhoršiť spánok, sústredenie, schopnosť sa upokojiť a zvýrazní sa úľakový reflex.
Zmeny v emóciách
S tým súvisia aj narušené emócie, ktoré sa prejavujú v podráždenosti, hnevlivosti alebo až agresívnom správaní, alebo na druhej strane zaplavujúcimi pocitmi hanby a viny. Výsledkom môže byť sebadeštruktívne správanie.
Zmeny v myslení a náladách
Myslenie a nálady človeka sú tiež poznačené traumou. Objavuje sa negatívne prežívanie seba a iných, neschopnosť prežívať pozitívne emócie, alebo pocit emočného otupenia. Človek prestane mať záujem o činnosti, ktoré ho predtým bavili a môže sa do budúcnosti dívať s beznádejou. To všetko sa odráža aj na vzťahoch s blízkymi.Tieto symptómy sa môžu objaviť tesne po udalosti, ale aj v priebehu niekoľkých týždňov a v niektorých prípadoch dokonca aj niekoľkých rokov po udalosti.
Príznaky komplexnej PTSP
Tieto príznaky sú výsledkom extrémneho stresu pôsobiaceho v organizme na všetky jeho systémy, predovšetkým však na nervovú sústavu. Okrem klasických príznakov PTSP u týchto ľudí často nachádzame:
- Zmeny v emocionálnej regulácii: napr. trvalý smútok až depresia, samovražedné myšlienky, nekontrolovaný alebo potlačený hnev;
- Zmeny vo vedomí: napr. disociatívne príznaky – zmenené vnímanie seba a okolia, poruchy pamäti (derealizácia, depersonalizácia, amnézia);
- Zmeny v sebavnímaní: bezmocnosť, pocity hanby, viny, stigmatizácie, výraznej odlišnosti od všetkých ostatných;
- Narušené vnímanie páchateľa: napr. pripisovanie všemocnosti páchateľovi, prílišné zaoberanie sa páchateľom alebo pomstou, zdanlivo nepochopiteľná lojalita k páchateľovi;
- Zmeny vo vzťahoch k druhým: napr. izolácia, nedôvera, opakované hľadanie záchrancu;
- Zmeny v chápaní zmyslu: napr. strata viery, pocity beznádeje a zúfalstva.
Dôsledky komplexnej psychickej traumatizácie
S takouto obrovskou záťažou môžu traumatizovaní ľudia fungovať na hrane prežitia, ale aj vysoko nadpriemerne, v závislosti od ďalších okolností (vrodená odolnosť, ochranné faktory ako pozitívne a bezpečné vzťahy, špeciálne schopnosti, ekonomická stabilita a pod.). U niektorých ľudí, ktorí zažili v detstve zanedbávanie, emočné alebo fyzické násilie, sexuálne zneužívanie, prípadne boli svedkami domáceho násilia a pod., sa začnú výraznejšie problémy prejavovať až omnoho neskôr v dospelosti. Oneskorené efekty traumatizácie v detstve môžu mať podobu psychosomatických ťažkostí, depresívnych alebo úzkostných porúch, alebo sa môžu rozvinúť do závislostí, či výraznejších vzťahových problémov a pritom súvislosť s detskými stresujúcimi zážitkami vôbec nemusí byť zrejmá. Podľa niektorých výskumov až štvrtina či pätina obetí sexuálneho zneužívania v detstve si tieto zážitky v niektorom období života vôbec nepamätá.
Viac nájdete napr.: J. L. Hermanová: Trauma a uzdravenie. Aspekt 2001.S. Karkošková: Obete sexuálneho zneužívania detí medzi nami. Ascend 2014. (Veľmi komplexná pôvodná slovenská odborná publikácia jedinečnej hĺbky a rozsahu.)